Jednou z mojich úloh je preberať poštu, zapísať ju do poštového denníka a doručiť ju príslušnému oddeleniu proti podpisu konkrétnej osoby. Väčšinu preháňam sestričky a tie si potom odnášajú zdravotnú dokumentáciu, výsledky testov, inštalačné CD-čka, či najrôznejšie materiály potrebné na chod ambulancie. Po výdatnom obede som ako obvykle zamierila k našej schránke a vybrala som asi desať obálok (pretočili sa mi oči naopak, pretože to znamená len ďalšiu prácu a po víkende oslavujem každú voľnú chvíľu a predlžujem si tým sladké ničnerobenie – týmto pozdravujem šéfov ?).
Keď som tak začala otvárať nablýskaným otváračom listov jeden po druhom a zapisovať ich do spomínaného denníčka, pohľad mi zamrzol na jednej stredne veľkej obálke s nálepkou PRVÁ TRIEDA. Asi nejaké dôležité výsledky, hovorím si. Otvorím ju a sprievodný list mi prezrádza, že pacient po dohode s lekárom, ktorý mu dal zariadenie na odobratie vzorky, zasiela späť aj svoju vzorku a prosí o jej doručenie na naše súkromné centrum do rúk jeho lekára. Beriem do rúk slúchadlo, vytáčam recepciu a tlmočím vždy uchechtanej a pozitívnej kolegynke, že prišli nejaké vzorky krvi a pátram po lekárovi, ku ktorému dotyčný „odkrvený“ patrí.
V tom nastane na druhej strane výbuch smiechu a milá kolegyňa mi oznamuje, že neprišla krv, ale vzorka stolice! Dobre čítate, drahí, stolice. V jednej ruke šálka voňavej kávy, slúchadlo opreté o ucho a rameno a v druhej ruke... hovno v obálke! Samozrejme zabalené v špeciálne upravenom obale a izolované v extra obálke navyše, ale aj tak ma celá situácia natoľko pobavila, že keby zajtra prišli prsné implantáty so skalpelom, tak len vytočím číslo recepcie e budem zisťovať, komu asi patria!
