Včerajší scenár mojich bakalárskych promócií mal podobnú výstavbu a musím povedať, že celé „predstavenie“ bolo viac ako príjemné. Po dlhej dobe rifle vystriedali elegantné šaty a aspoň na chvíľu som mala pocit, že presedené hodiny v lavici mali zmysel. Škola síce nekončí a každú druhú sobotu sa tvárim ako štvrtáčka, sústrediaca sa na výuku, no modré dosky s mojim menom a dvomi písmenami pred ním dokazujú, že prvý „checkpoint“ je za mnou. Nasledovná časť sa mi páčila viac, pretože sa presúvalo do reštaurácie a vytúžená orosená odmena bola v dohľadne. J
Aj keď promočnému aktu neprikladám veľkú dôležitosť a dúfam, že sa na to pódium postavím aj o dva roky, každému „odštátnicovanému“ odporúčam, aby sa zúčastnil podobnej akcie a odstál si hodinku pred reflektormi, keď už dokázal toľko presedieť v škole. Zanôti si gaudeamus, vypočuje hymnu a urobí radosť tým, ktorí nás podporujú azda najviac. Slnko bude síce svietiť rovnako a v Jednote vám nepredajú rožky lacnejšie, no fotografia v rodinnom albume a diplom o absolvovaní štúdia budú dobrou satisfakciou za oddreté štátnice (a zaplatené školné!).