Hľadanie
O čom sú moje vety? O hľadaní pohodových nedelí po sychravom období. Prečo? Pretože je ich potreba. Ak si to nevie prikázať človek sám, telo si napokon vypýta svoje. Vždy. Už to viem. Môžete pracovať ako mulica a mučiť sa s typickou otázkou prečo? Prečo - a milión doplnení otázky. Keď odpoveď neprichádza, musíte pátrať sami. Hlavné je niečo urobiť, nesedieť na zadku a čakať na zázrak. Jednoduchý príklad: Dnes som sa zobudila s hlavy bôľom a ani po hodinách zalievania sa (cítila som sa už ako prepoliaty fikus) vodou nič nepomáhalo. Vodorovná poloha, dva časopisy, televízia a stále nič. Napokon som zodvihla svoju perinou vyhriatu zadnicu, zacvičila si jogu, oslobodila stacionárny bicykel spod ťarchy môjho poctivo nahádzaného oblečenia a bolesť bola preč. Znova, nič zložité, ale my lenivci sa predsa musíme odmeniť za hocijakú činnosť, ktorá napokon prinesie nejaké ovocie. A cvičenie bolo dnes tým pravým orechovým. J
Ok, ale čo zajtra?
Zajtra sa naštartuje ďalší proces zarábania si na chleba a víkendom vygumovaný „stres list“ sa môže tešiť na nové zápisky. Alebo aj nemusí. Záleží len na nás, čo si doň načarbeme! Mám v pláne začať niečo robiť so svojou vnútornou pohodou a dopovať ju okrem sladkých sacharidov aj tými športovými. Často to u mňa zostane len pri chcení, preto dúfam, že nabudúce sa budem písomne rozplývať nad prežitou záplavou endorfínov, keď budem spotená cupitať domov.
Ó happy day!
Pred pár hodinami chodníky okrem plechoviek a psích „produktov“ zívali prázdnotou. Pri pohľade z balkóna na zasnežujúce sa plochy ma prešiel môj optimizmus, že si onedlho kúpim jarné narcisy. Znova úradujúca zima ale aspoň spôsobila, že studené a mierne deprimujúce večery musím okoreniť nejakou aktivitou, ktorá mi postačí, kým sa bude dať sedieť na lavičke, či v ľahkej bunde filozofovať s kamarátmi pri pive niekde na terase. Hlavné je zodvihnúť tú svoju riť a nepoddať sa dennej rutine a všednosti.